Nádherné plemeno TORNJAK - trochu inak
Z histórie
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia začala systematická práca s hľadaním horského pastierskeho psa, ktorý je dnes známy ako Tornjak. Niekoľko nadšencov v tejto dobe hľadalo jedincov, s ktorými by mohli začať chov a raz a na vždy toto plemeno ustáliť. Ich výber nielen vzhľadu, ale i povahy, bol riadený zápiskami o týchto psoch z r. 1067 a r. 1374. Dnešný tornjak je teda skutočne taký aký bol aj pred skoro 1000 rokmi.
V tejto dobe bolo veľmi málo tornjakov. Na rozdiel od už pomerne známych šarplanincov, by ste do tejto doby informácie o tornjakovi v literatúre nenašli. Pritom je veľmi málo plemien, o ktorých je toľko starých a presných informácií. Písalo sa o jeho existencii, vzhľade, výške, farbe a účelu. Prvé písomné dokumenty pochádzajú už z roku 1067 z chorvátskeho Dakova. Pravdepodobne bol privedený starými Slovanmi z oblastí dnešného Iránu. Podmienky, v ktorých tornjak žil, vytvorili psa fyzický silného, otužilého, skromných potrieb na potravu a ubytovanie a tiež vynikajúceho strážcu.
22.2.2006 bola prijatá prihláška štandardu tornjaka zo strany FCI a následne došlo k jeho odsúhlaseniu FCI dňa 1.6.2007. Aktuálne je plemeno tornjak podmienečne uznané a výstav sa zúčastňujú v skupine II.
Popis
Tornjak je silný, pevný, skoro kvadratický pes. Vzhľadovo ň viacfarebný či dvojfarebný s hustou a dlhou srsťou s charakteristicky noseným bohato osrsteným chvostom. Hlava, uši, predná časť nôh a labky majú kratšiu hustú srsť. Srsť by na iných miestach mala byť dlhá a vytvárať hrivu na krku, zároveň je dlhou srsťou osrstený aj trup, zadná časť nôh a chvost.
Výška psa je 65 cm - 70 cm, - +2 cm. Sučky sú výškovo o 5 cm nižšie.
Tornjak je typickým predstaviteľom pastierskych plemien. Svojou výškou v kohútiku okolo 70cm nepatrí medzi najvyšších a najväčších zástupcov. Ľahká a elegantná chôdza obohatená dlhou bielo-farebnou srsťou, pôsobí harmonickým vzhľadom. U pastierskych psov spravidla existuje, ako krátkosrstý, tak aj dlhosrstý variant. Dlhosrstý variant tornjaka je v modernom chove preferovaný. A vzhľadom k tomu, že dlhosrstí rodičia môžu mať potomkov len dlhosrstých, tak verzia krátkosrstého tornjaka pomaly ustupuje. To vo všeobecnosti vedie i k zúženiu genetickej bázy - bohužiaľ osud, ktorý už stačil postihnúť mnoho plemien psov. Dnešný štandard už zohľadňuje iba dlhosrstý variant.
Sfarbenie srsti je na bielom podklade s viac či menej tmavými znakmi. Tornjak nikdy nesmie byť čisto biely. Obvykle sú farebné varianty tornjakov značené ako: menej ako 1/3 tmavých znakov, viac ako 1/3 tmavých znakov a plášť. Tornjak môže mať znaky od žltej cez hnedo-červenú, po hnedú až čiernu. U znakov vlkošedej či šedej farby, ktorá nie je zakázaná, by som bola veľmi opatrná (v minulosti u niektorých chovateľov prebehlo kríženie medzi Tornjakmi a Šarplanincami - z tohto spojenia tornjak dedí vlkošedú farbu).
Tornjak je pes, ktorý žije vonku a tak ho aj „matka príroda“ stvorila tak, aby zvládal všetky nepriazne počasia. Z tohto dôvodu je jeho srsť takpovediac „samočistiaca“. Sama sa veľmi rýchlo čistí a vyhadzuje cudzie telesá z kožuchu. Blatisté miesto, kde sa pred chvíľou tornjak váľal, je plné suchého blata a pes odchádza ako by sme ho práve vyčistili. Hustá podsada chráni, nielen pred chladom a vetrom, ale tiež zostáva skoro až suchá potom, čo pes vylezie z vody.
Preto podľa predpisov musí mať tornjak bohatú srsť s hustou podsadou. Psy sa výrazne líšia od sučiek. Majú dlhšiu srsť okolo krku, ktorá im vytvára typickú hrivu. Táto hriva je dôležitá z hľadiska bojov s rivalmi. Takto bohatá srsť na krku znemožňuje protivníkovi rýchle zahryznutie do krku a v zime ich chráni pred chladom. To či je pes s hrivou pre sučky aj príťažlivejší, sa môžeme len domnievať.
Tornjak v zime rád leží vonku na snehu. Jeho srsť na nohách je prírodným izolantom, ktorý je tvorený tzv. zástavkami a nohavicami na nohách. Často potom, keď leží na snehu vyzerá, ako by sa chvel. Nejde o to, že by tornjakovi bola zima, ale pohybuje jednotlivými svaly a tým nedovolí telu, aby sa ochladilo.
Chvost tornjaka je tiež bohato osrstený, a pes či sučka ho v zime často majú pod sebou kým spia - chránia si tak genitálie a brucho pred chladom. Pre pastierov bol dlhý chvost dôležitý pre ich prehľad, aby videli, kde svojho svetlého psa v stáde majú. Chvost tornjaka je odrazom jeho rozpoloženia. Ak pes mierne stojí s vysoko zdvihnutým chvostom, potom to znamená, že sa nebojí, je si istý sám sebou. Ak pes schová chvost pod seba, potom naopak chce schovať pachy a stopy o sebe - kryje identitu v dôsledku strachu či neistoty. Totiž pes istý si sám sebou, ktorý chce, aby okolie o ňom vedelo, máva chvostom a tým rozprašuje svoje pachy - z análnych žliaz.
Povaha
Tornjaky sú pastierske psy a svoju prácu - stráženie stáda oviec - robia dodnes. Avšak, ako ostatné pastierske psy sa aj tornjaky v dnešnej dobe zaobstarávajú skôr na stráženie pozemkov ich majiteľov alebo ako domáci maznáčikovia. Sú tiež výbornými kamarátmi pre deti. Tornjaky deti milujú a sú s nimi nadmieru opatrní a trpezliví. Mnoho tých, ktorí s tornjakom vyrástli si pre svoje deti opäť vyberajú tornjaka, ako prvého psieho kamaráta.
Povahu má typickú pre pastierske psy: miernu, dobrosrdečnú a predovšetkým sú pokojní a obľubujú poriadok a harmóniu. K členom rodiny sú nežní a emotívni. Ak sú správne socializovaní sú aj tolerantní k cudzím ľuďom mimo svoje strážne teritórium. Ich pud je veľmi silný, sú sebavedomí a samostatní a tak ak sa okolo ich teritória začína diať niečo neobvyklé, ihneď začnú so záujmom všetko sledovať a v prípade potreby sa správať obranársky. Strážny pud nie je potrebný u týchto psov nijako vyvíjať, príde sám s tým, ako pes bude dospievať.
Šteniatka musia od raného veku byť zoznamované s inými ľuďmi a s inými psami a naučiť sa základom poslušnosti. Sú to psi, ktorí sú spokojní na jednom mieste - na svojom teritóriu. Nepotrebujú nikoho, kto by ich mal zabaviť. Dlhé prechádzky bude akceptovať, ale väčšinou ich nebude sám vyhľadávať, pretože to znamená opustiť svoje teritórium a to je proti pudom pastierskych plemien. Avšak ak ho naučíte na dlhé túry, rád sa s Vami vydá do hôr. Je to veľmi vytrvalý pes, ktorý sa prispôsobí životu, ktorý pre neho vyberiete. Až na dve výnimky. A to sú príliš aktívny životný štýl - napr. behanie a za druhé poslušnosť. S tornjakom môžete urobiť základné skúšky poslušnosti, môžete s ním robiť canis terapiu, a tiež aj zachraňovanie. Ale na poslušnosť vyššieho stupňa tornjak nie je. Nie je to pes, svojou povahou, ktorý Vás bude slepo poslúchať a chodiť vedľa Vás ako po masle a pritom sa vám pozerať do očí a byť nadšený. Je to pes, ktorý má vlastný rozum, ktorý mu v takej chvíli bude hovoriť, prečo to vlastne má robiť? Je to kvôli ochrane jeho rodiny? Je to kvôli vlastnému prežitiu? Nie! Takže nie je dôvod, prečo slepo aportovať, či chodiť pol hodiny do štvorcov a otáčať sa, líhať, sadať... Ak mu to nebude dávať zmysel, jednoducho to nevyjde. A hlavne to po ňom ani nechcite! Tornjak je príliš inteligentný a schopný sám posúdiť situáciu tak dobre, aby sám na ňu dokázal adekvátne reagovať. Prečo ho dusiť povelmi, ktoré mu nedávajú zmysel. Je to pes, ktorý si pre Vás skočí do vody z mosta! Ale nie je to pes, ktorý na povel skočí z mosta do vody, ak vy ste hore!
Tornjak je svorkový pes. Svorka ale funguje dobre, ak všetci poznajú pravidlá a pokiaľ sú pravidlá jasné a jednoznačné. Tornjaky obľubujú pravidlá, ale práve ak sú im prezentované uvedeným spôsobom. V iných prípadoch každé pravidlo sa pokúsia zmeniť vo svoj prospech. Teda je dôležité so psom komunikovať zrozumiteľne a vždy vytrvať a každé porušenie pravidiel potrestať.
Toto plemeno je výrazne dominantné nad inými psami. U tornjaka sa musí vedieť kto je hlavný, kto je vo všetkom prvý. Veľkú úlohu vo všetkom zohráva aj majiteľ. Keď je majiteľ pevnej ruky, psy budú pokojnejšie a tiež bude menej rozporov medzi nimi. U mňa žijú všetci psi spoločne vo svorke. Kŕmim ich spoločne, misky majú asi 30 cm jeden od druhého. Pre mňa je tu kľúčové slovo socializácia! Len čo ukážete psovi ako chcete, aby Vaša spolupráca fungovala, tak proste fungovať bude. Avšak u tornjaka musíte byť dôslední. Raz povolíte a už vás bude na veľmi dlhú dobu znova a znova skúšať. Pes, ktorý bude dobre socializovaný, bude chodiť v meste, či v nákupnom centre, bez toho aby ste o ňom vôbec vedeli. Takto sa správajú naši psi, keď s nimi navštevujeme nákupné centrá. Jednoducho idú vedľa vás, bez toho aby ich okolie nejako zvlášť zaujímalo.
Tornjaky sú veľmi opatrné psy, ktoré sami nevyhľadávajú šarvátky, ale ak sú zahnaní do kúta, sú pripravení bojovať na život a na smrť. So svojím sebavedomím pôsobia voči okoliu nezaujato, ale v skutočnosti sú to bdelé psy skryto napätých a nabrúsených zmyslov. Sú známi tým, že sú vytrvalí vo vykonávaní svojich rozhodnutí. Ich lojalita k ľudskej svorke nie je dotieravá, ale je absolútne nesporná. Vo vzťahu k cudzím ľuďom a psom mimo svoje teritórium nevykazujú agresivitu, opak platí vo vzťahu so strážením ich teritória.
Oficiálny popis tornjaka znie: „Typický dospelý tornjak je pokojné, na pohľad ľahostajné zviera, ale veľmi bdelý strážny pes. S blízkymi osobami je nadmieru emocionálny. Ak žije vo svorkách s viacerými psami, preukazuje výrazné sociálne väzby. K cudzím osobám a zvieratám nie je spravidla výrazne agresívny. V situáciách, ktoré si to vyžadujú, napáda aj o dosť silnejších protivníkov. Pritom pôsobí opatrne, ale na druhú stranu je uvoľnený, vytrvalý a dokáže byť veľmi nepríjemný v konfliktných situáciách."
Zdravie
V uplynulých rokoch sa hovorilo o tornjakovi ako o silnom, odolnom a zdravom plemene. Tornjak, ako plemeno, patrí k málopočetným psom. Až v posledných rokoch existujú tornjaky, ktoré majú vyplnený rodokmeň aj so všetkými predkami. Zatiaľ je teda relatívne málo informácií o predkoch a ich dedičných chorobách.
Okrem dysplázie bedrového kĺbu a stáčania a ochabnutia očného viečka sa v poslednej dobe rozmáha čisto chyba takzvaných chovateľov, a to iný zhryz ako nožnicový. To sa schválne prehliada a zvieratá s takýmto nedostatkom sa chovajú ďalej. Tých pár málo zodpovedných chovateľov bijú na poplach. O situácii sa vie, ale bohužiaľ nie je žiadny orgán, ktorý by toto vyriešil. Chov je neriadený a šteňatá „sa robia.“ len kvôli zisku. Preto by sme sa mali držať tých zodpovedných chovateľov, aby sme neskončili s nezdravými tornjakmi, ako je tomu napríklad v Kanade. Tieto tornjaky boli dovezené po predkoch dedične prenášajúcich chorobu obličiek. Už pár rokov po začiatku chovu v Kanade už riešia zlú krv a dedičné choroby.
Chov v Bosne i Hercegovine a v Chorvátsku
Aj keď je snaha o sformovanie jednotného typu tornjaka, každý chovateľ bude tvrdiť, že práve jeho tornjaky sú tie, ktoré zodpovedajú plemennému typu tornjak. Problém je tiež ten, že v Bosne sa nerobí kontrola bedrových kĺbov a tak nie je jasné, ako to vyzerá po zdravotnej stránke s tornjakom v Bosne. Predsa len ide o veľké a ťažké plemeno. Bosna tiež bola zo strany FCI vylúčená až do roku 2013 zo zoznamu štátov, s ktorými FCI spolupracuje a psy z tejto krajiny sa nemohli zúčastňovať nielen medzinárodných výstav, ale ani nemohli byť zaradení do oficiálne FCI uznávaného chovu.
Zistila som tiež, že to, čo je na papieroch, nemusí byt pravda! Inými slovami, veľmi sa bojuje s tým, že „chovatelia“ dávajú cudzie papiere svojim psom, či ako otca uvedú psa, ktorý im práve v tú chvíľu vyhovuje. Proti tomu opäť poctiví chovatelia, ktorých je skutočne len niekoľko, bojujú tak, že vlastným psov nechajú urobiť DNA profil.
Tornjaky v Chorvátsku majú výbornú databázu psov , vrátane ich fotografií, tetovaných čísel a tiež výstavných, zdravotných a inbreedingových výsledkov. Avšak aj tu nájdete vrh napísaný na sučku, ktorá svoje vlastné mláďatá mala pred dvoma mesiacmi. Takže čítanie aj v tejto databáze je občas sci-fi s detektívnou zápletkou. Musíte naozaj mať známosti, aby ste zápletku rozplietli a zistil kto je vlastne potomok koho.
Celkom rozšíreným názorom ale bohužiaľ je, že tornjak nepotrebuje kvalitnú stravu. Že môže byť kŕmený čímkoľvek. Veľmi často je im podávané pečivo, nejaké zvyšky od stola a mäso majú výnimočne, alebo iba ak si sami niečo ulovia.
Je dôležité vybrať si správneho chovateľa aj z iného hľadiska. Vzhľadom k tomu, že sučka „môže“ rodiť 2x do roka, sa stáva, že mnohí „chovatelia“ zneužívajú sučky iba na rodenie šteniat. Pričom im nejde o kvalitu ale kvantitu. Šteňatá síce kúpite lacno, ale v mnohých prípadoch choré. V horších situáciách musíte nechať uspať ešte len päťmesačné šteniatko a nikoho nezaujíma, že ste si to malé, chlpaté klbko s nežnými očkami už zamilovali.
O nás
Do Česka sme doviezli prvého tornjaka, sučku, na začiatku roka 2012. Bohužiaľ naše malá sučka si so sebou doviezla parvovirózu a po 5 dňoch nám odišla za dúhový most. Táto krátka chvíľa stačila, aby nás úplne podmanila. Museli sme mať tornjaka znova! Následný dovoz ďalších psíkov do ČR sme už mali podmienený lepšou očkovacou schémou u chovateľov. Od tej doby sme importovali štyri tornjaky, tri sučky a jedného psíka. Teraz v našej chovateľskej stanici, Tor Bohemia (www.torbohemia.com), máme prvý vrh tornjakov v ČR, takže dúfame v prípadné navýšenie počtu tohto plemena v ČR. Nami dovezené línie sú po psoch cenených ich genetikou a úspešných na poli výstav. Po svetových a európskych výstavných víťazoch. Naša sučka, aktuálne mamička, je práve pokračovateľom v tejto „tradícii“, je veľmi úspešná a známa u iných znalcov a chovateľov tornjaka. Je okrem iného aj mladou Európskou víťazkou v kráse. Rovnako tak je veľmi nádejný aj mladý pes, s ktorým máme veľké plány. Bohužiaľ toto plemeno zatiaľ Česi nepoznajú a nevyhľadávajú, čo je veľká škoda. Je to plemeno zdravé a vyrovnané a hlavne veľmi prispôsobivé. Po našich skúsenostiach s ďalšími tromi plemenami, je toto konečne plemeno, ktoré presne splnilo naše očakávania. Ak práve nemáme čas na ich venčenie, stačí im pohladenie, a to že nás vidia. Avšak ak po nich chceme výstupy a túry, tak ich zvládnu, pretože sú s nami. Úplne ideálny pes dnešnej uponáhľanej doby, ktorý vás nebude otravovať tým, že musí každý deň ubehnúť niekoľko kilometrov. Bude spokojný, pretože je s Vami.
Aktuálne plánujeme ďalšie výstavy a propagáciu plemena. Ďalší vrh budeme mať, až keď Česi budú mať o tornjakovi povedomie. Je dosť skľučujúce vidieť, ako moja snaha doviezť do ČR to najlepšie z plemena tornjak a pokračovať s kvalitnými jedincami vyšla úplne navnivoč, pretože o šteňatá prejavia záujem iba zo zahraničia. A to čo má zostať tu a byť základom kvalitného chovu je stratené. Bohužiaľ moje priestory nie sú nafukovacie a nemám záujem byť veľkochovateľka. Chcem mať len toľko psov, aby som sa každému mohla venovať, takže ďalšie šteňatá si môžem dovoliť, až budem vedieť, že si je v SR nechá aj niekto iný než len ja a moji známi.
Tešíme sa na Vašu návštevu
Chovateľská stanica Tor Bohemia
www.torbohemia.com
prečítané: 16 169x
