HISTÓRIA RHODÉZSKYCH RIDGEBACKOV - Časť II.
EURÓPANIA
Roku 1487 pristáli na mieste Kapskej kolónie Portugalci, stali sa tak prvými Európanmi, ktorí hotentotských psov s pruhom opačne rastúcej srsti na chrbte uvideli.
V roku 1505 opísal tohto psa schensi Angličan G. M. Theale, ktorý sa o ňom zmienil ako o psovi Hotentotov - zberačov plodov, chovateľov dobytka a lovcov šeliem z juhu Afriky z územia dnešnej Juhoafrickej republiky a Namíbie.
V roku 1648 pristáli v zálive Table Bay Holanďania - Búri* a založili tu Kapské mesto. Na tomto mieste žili Hotentoti (tiež Khoisanovia) so svojimi loveckými psami schensi (Khoi-koi). Európanom neunikli výborné vlastnosti týchto psov. Oproti európskym psom, ktorých si so sebou doviezli, boli psy domorodého obyvateľstva vytrvalí a nepodliehali chorobám.
Belochom sa však hotentotskí psi príliš nepozdávali ako lovci levov pre ich vcelku malý vzrast. A tak začalo kríženie afrických psov schensi s európskymi loveckými plemenami. Dnes je už ťažké vypátrať, ktoré rasy boli do vznikajúceho plemena (ridgeback) skrížené. Najčastejšie sa však hovorí o bloodhoundoch, pointroch, teriéroch, nemeckých stavačov a retrievroch, uvádzajú sa aj mastif, doga a chrty.
Výsledkom je bezpochyby skvelý pes, zviera s divokou krvou afrického kontinentu. Je to ridgeback, plemeno spriaznené s dingom a ostatnými divokými psami Afriky a Austrálie.
* Výraz Búri pochádza z holandského slova Boer - Sedlák. Búrovia alebo Afrikánci (novšie označenie používané až po búrskych vojnách na prelome 19. a 20. storočia) boli potomkovia holandských, francúzskych a nemeckých prisťahovalcov v Južnej Afrike. Pôvodne išlo o potomkov holandských, francúzskych, nemeckých a belgických protestantov, Kalvínových stúpencov, ktorí počas 17. a 18. storočia emigrovali z Európy do Južnej Afriky. (Pozn.: Táto zmes prisťahovalcov vytvorila vlastný dialekt, afrikánčinu, ktorou dodnes hovorí veľká časť bieleho obyvateľstva Juhoafrickej republiky.)
História rhodézskeho ridgebacka hovorí, že tieto psy boli vyšľachtení Búrmi - ako prvý totiž začali krížiť hotentotských psov s európskymi plemenami a dali tak počiatok niekoľkoročnému procesu šľachtenia, ktorý má za vznik rasu rhodézsky ridgeback ako ho poznáme dnes.
VÝNIMOČNÉ PLEMENO
Ako lovecké psy, ktoré používajú k lovu predovšetkým zrak, držia svoju korisť v patričných medziach, ale ich ostrý čuch je neoceniteľný hlavne v buši. Ridgeback je schopný ísť dvadsať štyri hodín bez vody, dokáže zo seba striasť nepríjemný hmyz a vydrží sa pohybovať po hrubom teréne, rovnako ako v nehostinnom počasí. Je to statočný lovec vo vysokej tráve. Je tiež tichým a jemným lovcom pernatej zveri. Jeho hrubá krátka srsť ho chráni pred kliešťami. Okrem toho, že má ridgeback vynikajúci lovecký talent, je aj výborným strážnym psom, hlavne v noci. (To preto, že ich africkí farmári používali k ochrane spiacich stád.)
DR. DAVID LIVINGSTON
Dr. David Livingston bol škótskym misionárom a známym africkým cestovateľom, ktorý v rokoch 1852 až 1856 prešiel ako prvý Afriku od západu na východ, preskúmal rieku Zambezi, okrem iného objavil Viktóriine vodopády (dnes nazývané Mosioatunya) a tiež prebádal pramene rieky Kongo.
Livingston napísal v roku 1875 knihu s názvom „Misionárske cesty v Južnej Afrike“, v tejto knihe je kresba, ktorá obsahuje jedno z prvých vyobrazení psa s ridge. Samotný obrázok pochádza z roku 1858 a je na ňom vykreslené miesto neďaleko jazera v Botswane, kde hotentotskí lovci so psom s ridge obklopujú mŕtveho byvola. Vyobrazený pes patril známemu lovci Baldwinovi, ktorý ho získal v Bloemfonteine v Južnej Afrike. Na kresbe (pozri nižšie) je vidieť, že pes ešte nemá veľkosť a mohutnosť ridgebacka, ako ho poznáme dnes.
PRONKRUGROVÉ
Už postarší misionár Charles Helm, si približne v roku 1875 z misijnej výpravy z Mysu dobrej nádeje do vtedajšej Rodézie (dnes Zimbabwe) priviezol dva hotentotské psy, ktoré dostal darom, tzv. pronkrugry - takto vznikajúcu rasu nazývali Búri, pruhu opačne rastúcej srsti hovorili Pronk. (Miesto, kde boli Helmovi tieto psy venované, je nepresne určené: bol to buď častejšie spomínaný Swellendam alebo Kimberley, isté ale je, že išlo o oblasť v južnej Afrike.) Záznamy uvádzajú, že ide o dve sučky hrubou, šedočiernu srsťou pomenované Powder a Lorna. Jedného dňa navštívil Helmovu misijnú stanicu farmár z Plumtree (mesto v Zimbabwe), úspešný lovec šeliem - Cornelius Van Rooyen.
Corneliovi neunikli výborné kvality a lovecké schopnosti týchto sučiek a oba psy si od Helma vypožičal. Skrížil ich so svojou svorkou (nemecká doga, pointer, deerhound, chrt, buldog, kólia, írsky, erdelteriér, ai). Nasledovala 35 ročná produkcia psov s ridge, pričom sa kvality pôvodných súk zachovali. Výsledkom bol pes s vynikajúcimi fyzickými a loveckými vlastnosťami, s červenou srsťou a prirodzenou schopnosťou štekať na levy. Corneliova svorka bola v rozľahlom okolí známa ako „Van Rooyen's lion dogs“.
Poznámka: Chvostový problém moderného ridgebacka je prisudzovaný jeho predkom buldoga, hnedý alebo pečeňový ňucháč zase pointerom, oboje (a oveľa viac) má pôvod v krížení Cornelia Van Rooyen. Prílišný vzhľad mastifa je zase príčinou pôvodného kríženia európskych prisťahovalcov (Búrov) s hotentotskými psami. Nikde totiž nestojí zmienka, že by Cornelius Van Rooyen choval vo svojej svorke mastifov.
Niekoľko známych lovcov, ako napríklad Hartley, Viljoen, Swartz, Jacobs alebo Selous, ktorý bol najslávnejší, pracovalo v oblasti Mashonaland. Pre plemeno rhodézskeho ridgebacka bol ale najdôležitejšie iný muž. Lovec Cornelius van Rooyen.
LION-DOG CLUB
V roku 1902 bol založený v Bulawayo, v Južnej Rodézii, prvý Lion-Dog Club („Klub levých psov“). Táto organizácia však evidentne nebola príliš aktívna.
FRANCIS RICHARD BARNES
Aj napriek tomu, že boli Van Rooyen 's dogs široko ďaleko slávni, nepovažovalo sa samotné plemeno za zvláštne. To zmenil až Francis Richard Barnes.
F. R. Barnes sa v roku 1910 prisťahoval na farmu Eskdale do dedinky Figtree (južný Matabeland). O plemeno sa veľmi zaujímal. V roku 1915 si kúpil od Grahama Staceyho z Inzsia, svojho prvého „levieho psa“ potomka z Rooyenovho chovu, psa Dinga. Neskôr prikúpil ešte sučku Judy a na svojej farme založil slávnu chovateľskú stanicu Eskdale Ridgebacks. Eskadle Jock, Leo a Eskdale Connie boli prví známi psi z Barnovej stanice.
ROK 1922
Francis Richard Barnes sa stretával s mnohými odlišnými zovňajškami levých psov. Videl psov rôznych veľkostí, s rozličnými typmi srsti a s mnohými farebnými varietami. Táto skutočnosť ho prinútila urobiť zásadný krok, stanoviť štandard plemena.
V roku 1922 zhromaždil Francis Barnes niekoľko chovateľov plemena do Bulawayo, kde sa debatovalo o problémoch odlišných exteriérov jednotlivých jedincov. Výsledkom bolo založenie Rhodesian Ridgeback Clubu, v ktorom Barnes zaujal rolu prezidenta. Neskôr Barnes pripravil okolo dvadsať psov z rôznych chovov pre výstavu v Bulawayo, kde porota chovateľov zapísala najlepšie rysy a znaky každého vystavovaného jednotlivca. Z týchto zápisov, ešte toho istého roku vypracoval F. R. Barnes sa členmi Rhodesian Ridgeback Club (napr. C. H. Edmonds a B. W. Durham) prvý oficiálny štandard plemena, ako vzor bol použitý štandard dalmatínca.
Pozn: Od prvého štandardu z roku 1922 až do jeho dnešnej podoby sa príliš nezmenilo. Iba strakaté sfarbenie bolo vylúčené z prijateľných farieb a bielej stopy na hrudi boli obmedzené na minimum.
ROK 1924
Organizácia South African Kennel Union (Chovateľská únia južnej Afriky) v roku 1924 uznala rhodézskeho ridgebacka za oficiálne plemeno.
Najvýznačnejšími chovateľmi boli F. R. Barnes sa svojou chovateľskou stanicou Eskdale, ďalej pani M. L. Dicksonová s chovateľskou stanicou Drumbuck a pán T. Kedie Law s chovateľskou stanicou Avondale. Mnohí z dnešných ridgebackov majú predkov práve v týchto chovateľských staniciach.
Pokračovanie: HISTÓRIA RHODÉZSKYCH RIDGEBACKOV - Časť III. TU
prečítané: 9 701x
