Prečo zaobstarať psa dieťaťu
Potreba niečej spoločnosti a túžba o niekoho starať sa patrí k základnej ľudskej prirodzenosti. Človek je tvor sociálny a v dospelosti nachádza životné naplnenie spravidla skrze svojich vlastných potomkov, a o ich blaho a prospech bezvýhradne dbá. Už v detstve sa staráme o bábiky a plyšové medvede po vzore rodičov, ako by išlo o živé tvory. V istom veku nás, ale jednostranný vzťah k neživým hračkám prestane napĺňať a my náhle chceme niečo skutočne ozajstné. Drvivá väčšina detí, ktoré vyrastajú v rodine bez psa, začne skôr či neskôr neodbytne túžiť po psom kamarátovi.
Takmer každý rodič je v určitej fáze svojho života konfrontovaný s týmto detským prianím. Množstvo rodičov nekvituje sny svojho dieťaťa o psom spoločníkovi s veľkou vďakou, pretože si realisticky uvedomujú, že cez všetky unáhlené sľuby rozjasanej ratolesti padne hlavná starostlivosť o zviera a zodpovednosť zaň nakoniec i tak na ich hlavu. Často vzniká v dôsledku rodičovského odporu proti obstaraniu psa v rodine značne napätá situácia, pretože deti dokážu ísť za svojím snom o vlastnom psíkovi neobyčajne tvrdošijne. Určitá časť rodičov nakoniec detským prosbám podľahne a rozhodne sa pre kúpu psa.
Obstaranie psa môže priniesť dieťaťu množstvo pozitív a skúseností, ktoré si ponesie aj do budúceho života. Poďme si uviesť tie najpodstatnejšie z nich:
Bonus č. 1: Nenásilná výučba k zodpovednosti a tolerancii
Pokiaľ kupujeme psa ako kamaráta pre dieťa vyššieho veku, môže prevziať určitú časť starostlivosti o nového člena rodiny do vlastných rúk. Menším deťom je dôsledne vštepované, že musia psa rešpektovať a nezaobchádzať s ním hrubo. Prostredníctvom starostlivosti a i len obyčajným kontaktom so psom sa tak naše dieťa učí zodpovednosti, trpezlivosti a tolerancii. Spolužitie s ním dodáva životu dieťaťa nový rozmer. Nie je už len v pasívnej úlohe dieťaťa, o ktorého sa rodičia starajú ako doteraz, ono samo sa stáva zodpovedným participantom a ochrancom niekoho slabšieho, nižšie umiestneného na sociálnom rebríčku.
Bonus č. 2: Spontánna radosť a šťastie zo spoločných hier. Zdravšie trávenia voľného času
Pes predstavuje pre dieťa akéhokoľvek veku obrovský zdroj radosti a nadšenia. Predovšetkým, ak ide o šteňa, navzájom jeden v druhom nachádzajú nenahraditeľného spoločníka pre svoje hry. Deti aj šteňatá sú rovnako bezprostredné a lačné po nekonečnom vyvádzaní a rôznych huncútstvach. Preto si tak výborne rozumejú, vytvára sa medzi nimi puto s nádychom spikleneckého priateľstva. Staršie deti môžu prevziať určitú časť výcviku psa, zoceľovať ho v základných zručnostiach v rámci poslušnosti a učiť ho nové kúsky. Vďaka psovi trávi dieťa pomerne dosť času na čerstvom vzduchu, čo je ďalší podstatný bonus prítomnosti psa v rodine. Participácia v starostlivosti o psa predstavuje pre odrastenejšie dieťa lákavú alternatívu k dlhému vysedávaniu pri počítači.
Bonus č. 3: Podpora v emocionálnej oblasti
Hoci sa to môže zdať prehnané a nadsadené, psí kamarát pre dieťa predstavuje taktiež veľmi výraznú psychologickú oporu. Kladné výsledky kanisterapie u vážne chorých pacientov sú dôkazom, ako nesmierne pozitívny prínos so sebou nesie už obyčajný fyzický kontakt so psom. Samotné pohladenie hodvábnej psej srsti je príjemné nielen psovi, ale prináša šťastie aj človeku, ktorý daného psa hladí. A navyše, pes v rodine prináša dieťaťu psychickú pohodu nielen vo forme kontaktnej, ale aj mentálnej. Dieťa sa môže tešiť už len vedomiu, že má verného štvornohého priateľa, ktorý ho bezhranične miluje, nesúdi a stojí vždy po jeho boku.
Bonus č. 4: Vytvorenie pozitívneho prístupu ku zvieratám
Nesmieme navyše zabudnúť na jednu dôležitú skutočnosť: Dieťa sa bude po celý svoj život v budúcnosti so psami stretávať. A pokiaľ si odnesie zo svojich detských rokov len tie najvrelejšie spomienky na milovaného chlpáča a dobrú skúsenosť zo spolužitia s ním, je dosť veľká pravdepodobnosť, že si aj v dospelosti uchová priaznivý vzťah a rešpekt k psom a prípadne ku všetkým zvieratám. Toto je veľmi dôležitý moment a vklad do ďalekej budúcnosti. Naše dieťa sa samo raz stane rodičom a svoj vzťah k zvieratám zohľadní pri výchove svojich detí. Svojím príkladom podmieni ich náklonnosť a otvorenosť k psom či ľahostajnosť, strach z neznalosti až krajne negatívny postoj voči nim.
Na základe vyššie uvedeného je možné teda jednoznačne usúdiť, že pes znamená pre dieťa výrazné klady v mnohých oblastiach, či už na rovine sociálnej, psychickej, edukatívnej alebo čo sa týka zmysluplnej výplne jeho voľného času. V tejto chvíli je potrebné patrične zdôrazniť, že zabezpečenie spolužitia psa a dieťaťa v takmer ideálnej podobe predstavuje vysoko náročnú úloha. Rodičia, ktorí sa rozhodnú poskytnúť dieťaťu obohatenie jeho života v podobe kamarátskeho zväzku so psom, čaká riešenie mnohých drobných problémov, rovnako ako nutnosť vyhnúť sa početným rizikám vážnejšieho charakteru.
Čo teda predstavuje najväčšie úskalie v súvislosti so spolužitím dieťaťa a psa?
Riziko č. 1: Otázka výberu plemena
Dobrou správou je, že veľa fatálnych problémov, ktoré môžu vo vzťahu dieťaťa a psa výjsť na povrch a negatívne ho poznamenať (či priamo ohroziť), možno eliminovať ešte pred zaobstaraním si psa. Absolútnou prioritou každého rodiča je bezpochyby bezpečnosť a zdravie jeho detí. Práve z tohto hľadiska je nevyhnutné nazerať na výber vhodného psieho plemena. Pri voľbe psa si doprajeme dostatok času na zrelú úvahu a preštudujeme si dopodrobna profily jednotlivých plemien, zbierame skúsenosti okolitých chovateľov. Ako spoločníka pre dieťa vyberáme zásadne psa, ktorý spĺňa základné povahové i fyzické predpoklady na tento účel.
To znamená, že do úvahy pripadajú jedine zástupcovia plemien, ktoré sa vyznačujú bezvýhradnou láskou a trpezlivosťou k deťom. Zároveň musíme pamätať na primeranú fyzickú silu plemena. Veľký pes sa môže aj pri najlepšej úmysloch prejavovať pohybovo príliš ťažkopádne a nechtiac dieťa zraniť, napríklad pri nevinnej hre. To sa týka najmä spolužitia psov veľkých plemien v rodinách s malými deťmi. Avšak nielen ich, potenciálna hrozba tohto typu je všadeprítomná, pretože zatiaľ čo deti používajú pri hre a kontakte so psom nanajvýš ruky, psy majú na tento účel papuľu so zubami. A aj také zúbky malého chňapajúceho šteniatka dokážu byť pre dieťa nepríjemne ostré.
Riziko č. 2: Nedostatočná výchova psa
Dostávame sa teda k ďalšiemu hlavnému predpokladu, potrebnému pre optimálny vývoj vzťahu dieťaťa a psa. Tým je perfektná výchova psa už od skorej etapy vzájomnej koexistencie s dieťaťom. Bremeno zaistenia dôsledného výcviku leží plne na pleciach rodičov. Vziať do úvahy pravidelnú návštevu odborného cvičiska je viac než vhodné. Dobre vedený pes môže s väčším dieťaťom absolvovať v budúcnosti agility či iné psie športy, čo obom prinesie skvelé vyžitie, nemalú zábavu a radostnú eufóriu. U psa, ktorý je v blízkom kontakte s dieťaťom, musíme venovať zvýšenú starostlivosť zdravotnému stavu psa, vrátane zabezpečenia prevencie proti všetkým možným parazitom, ktoré sa u zvierat vyskytujú a mohli by predstavovať ohrozenie aj pre dieťa.
Riziko č. 3: Nedostatočná výchova dieťaťa
Rovnako ako kvalitnou a starostlivou výchovou formujeme adekvátny postoj psa ku všetkým členom jeho svorky vrátane dieťaťa, malo by aj naše dieťa byť dostatočne riadne poučené, akým spôsobom k psovi pristupovať. Musí vedieť, ako sa k psovi chovať doma aj na prechádzke, čo robiť alebo skôr nerobiť, zatiaľ čo pes spí alebo jej zo svojej misky. Dieťaťu musí byť vštepený vo vzťahu k psovi náležitý rešpekt a povedomie o správnom správaní voči nemu za všetkých bežných životných okolností. S týmto bodom súvisí aj miera zodpovednosti za psa, ktorú dieťaťu pridelíme. Pokiaľ ide o väčšie dieťa, môže sa starať o pravidelné kŕmenie psa, úpravu jeho srsti a participovať aktívne na jeho výchove.
Riziko č. 4: Samostatné prechádzky
Ohľadom prechádzok samotného dieťaťa so psom je na mieste maximálna obozretnosť. Boli zaznamenané nepríjemné incidenty, kedy pes pod dozorom dieťaťa neposlúchol jeho pokyny a buď utiekol alebo napadol iného okoloidúceho psa. Tomuto čiernemu scenáru, ktorý rozhodne neovplyvní dieťa v dobrom smere a skôr v ňom vyvolá úplne nežiaduce traumy, sa dá vyhnúť už spomínaným dôsledným výberom a výchovou priateľského a ľahko ovládateľného psa malého plemena. Vždy, ale existuje nebezpečenstvo, že dieťa bude na prechádzke so psom nútené riešiť problematickú situáciu spôsobenú vonkajšími faktormi, ktorá je hodná prítomnosti dospelej osoby. Preto bezpečnosť a vhodnosť individuálnych prechádzok dieťaťa so psom dvojnásobne starostlivo zvážime.
Na záver jedno veľmi dôležité pripomenutie. Okrem všetkých spomínaných okolností je nutné si uvedomiť, že pes nie je hračka, ktorú je možné po pár mesiacoch ľahko odložiť. V priemere sa dožíva 10 a viac rokov. Pravdepodobne preto bude sprevádzať naše dieťa až do jeho dospelosti. Obstaraním psa volíme viac ako desaťročnou zásadnú zmenu každodenného režimu celej rodiny. Pes vyžaduje pravidelný životný rytmus a ohľaduplný spôsob zaobchádzania. Starosť o neho nemožno opomenúť a vynechať. Kým dieťa, ktoré po psíkovi bezmedzne túži, nedokáže dopady rozhodnutia ohľadom obstarania psa odhadnúť v plnej šírke a sústredí sa na prítomnosť, rodičia by mali tento fakt pri rozhodovaní plne zohľadniť.
Po sčítaní všetkých kladov a záporov je očividné, že ak zvolia rodičia cestu životom svojho dieťaťa po boku psa, vyrážajú všetci do jedného spoločne na životnú výpravu bez istého výsledku, niekedy dosť spletitú a komplikovanú, plnú všetkých možných nástrah. Pri zachovaní všetkých potrebných opatrení a zásad však tiež na nesmierne krásnu, radostnú, a zážitkovo bohatú. Ako už bolo uvedené, starostlivosť o psa dáva životu nový rozmer. Je veľkým záväzkom, sprevádzaným však obrovskou odmenou v podobe nesmiernej lásky psa voči svojej rodine. Pes sa môže ľahko stať synonymom pre šťastné detstvo.
prečítané: 10 660x
